História magnetoterapie

Magnetoterapia je metóda využívaná už v dávnej histórii. Názov magnetizmus je odvodený od gréckeho mesta Magnesia, kde sa magnetovec ťažil. 

Pozitívne pôsobenie magnetizmu objavili a začali pri liečbe používať ako prvý pravdepodobne Číňania pred viac ako 4000 rokmi. V Žltej cisárskej knihe interného lekárstva  2000  rokov pred naším letopočtom, sa zmieňuje používanie magnetov na napravenie zdravotnej nerovnováhy. Poznámky o pôsobení magnetu však nachádzame i v egyptských papyrusoch a anticko-gréckych zápiskoch. Hyppokrates liečil týmto spôsobom neplodnosť a menštruačné ťažkosti, kým rímsky autor Plínius píše o tom, že rímsky lekári používajú magnety pri zápaloch očí a pri liečbe popálením. Po zániku Rímskej ríše použitie magnetu na dlhé roky zmizlo spomedzi lekárskych praktík, spomína ho iba arabský lekár Ibn Sina ako liek proti depresii.

Účinkom magnetov verila aj Cleopatra o ktorej sa vedelo, že používala magnetické a medené šperky. Je zdokumentované, že Cleopatra chodievala spávať s magnetizovanými kúskami nerastu magnetit, aby si zachovala mladistvý vzhľad.

Primitívna magnetoterapia bola používaná už pred niekoľko sto rokmi na európskom i africkom kontinente. Naši predkovia poznali účinky magnetického poľa tvoreného jediným prirodzeným magnetom - minerálom, ktorým je magnetovec. Poznali príťažlivú silu pôsobiacu na železné predmety a prisudzovali jej božský pôvod. Doštičky magnetovca prikladali na rany a bolestivé zranenia s cieľom urýchliť hojenie a odstrániť bolesť. Neskôr sa drť magnetovca pridávala do medu a vína čím vznikal tzv. nápoj večnej mladosti.

Napriek dávnemu využívaniu účinkov magnetov vo viacerých častiach sveta, sa účinky magnetoterapie dostavali do Európy len veľmi pozvoľna.

Magnet bol dlho považovaný iba za „nevlastné dieťa" medicíny. Po dlhšej prestávke ho opätovne objavil až nemecký lekár Paracelzus (1493-1541), ktorý vyhlásil: magnet je majstrovským dielom lekárskeho umenia. Používal ho hlavne pri liečbe rán a zlomenín i keď kvôli nedostatku technických a metodických znalostí nepoznal princíp jeho fungovania.

Prvým lekárom, ktorý sa snažil z vedeckého hľadiska objasniť túto otázku bol anglický lekár William Gilbert žijúci na začiatku XVI. storočia. Vydal jednu z prvých kníh o magnetoterapii, nazvanú De Magnet. Gilbert bol prvý uznávaný znalec, ktorý popisoval Zem ako jeden veľký magnet. Ako prvý objavil, že keď magnet zlomíme dostaneme viac menších magnetov. Tiež tvrdil, že použitie magnetických materiálov, môže byť prínosom pre celý rad ochorení. Ťažisko liečby kládol na schopnosť magnetu tlmiť bolesť. 

Magnety sú pre svoj pozitívny vplyv používané čoraz väčším počtom ľudí. Terapia je veľmi populárna v Japonsku, Číne, USA alebo v Nemecku. Dnes už, prirodzene, nie je potrebné, aby človek - tak ako v minulosti - nosil na sebe ťažké kusy železa s magnetickými vlastnosťami. V Japonsku už v 60. rokoch vyvinuli magnetické fólie, ktoré nie sú väčšie ako minca a môžeme si ich prilepiť na pokožku.

Dôkazom pozitívneho vplyvu magnetu sa prvý krát zaoberali japonský vedci v 70. rokoch 20. storočia. 

Výrobky z magnetov sú registrované ako zdravotnícke pomôcky vo viac ako 50 krajinách po celom svete.

Boli udelené 4 Nobelove ceny za výskum v oblasti magnetizmu a jeho vplyvu na živé organizmy.

Taktiež bolo vydaných viac než 500 publikácii, ktoré sa venujú magnetom a ich využitiu v medicíne.